Toto mal byť pôvodne kratší príspevok na instagram, ale život si to občas tak zariadi... :) Ani len polovica tohto nezmestila do popisku na instagrame, tak to píšem sem. 

Update. Long time no see. Even hear :) Nesťažujem sa. Urobiť 12 skúšok + písať do toho práce a viac menej sa s každým učiteľom dohadovať individuálne, je fakt “vopruz”. Niektorí napríklad ani nie sú v škole v dohodnutý deň, či prišli v inú dobu, alebo čakajú, že intuitívne vycítim, v ktorej miestnosti v celej škole práve sú. 🤷🏻‍♀️Je toho veľa, veľa, hlavne preto, že som vynechala celý semester a všetky tie informácie sú pre mňa nové. 

Zaumienila som si, že ani nepôjdem domov (na Slovensko, k rodine), kým to všetko neporobím a predstavovala som si to ľahko. Že to za mesiac a pol všetko spravím. Well. Je začiatok Marcs. Technicky sme teraz presne na 2 mesiacoch od kedy som začala. Ale je to aj tým, že sa snažím ostať v pohode. Psychicky a hlavne fyzicky, zvyknem po skúškovom alebo väčšej stredovej záťaži ochorieť alebo mám proste taký stav, že moje telo nevládze a tak ma núti byť 2-3 dni v posteli. 

Minulý týždeň som mala stav, že som nevedela zaspať. A následne som mala odpor voči posteli a zaspávaniu. Nevedela som prestať myslieť. Ani v sprche, ani vo vani, a v noci už vôbec nie. Stále sa mi točili kolieska a ja som bola permanentne nevyspatá, na káve - prekyslila som si organizmus = ešte väčšia únava,... tak som si vo štvrtok po skúške povedala dosť a do večera som už len striedavo spala a pozerala filmy. V piatok viac menej to isté. Takže preto to tak trvá. Vždy, keď som cítila, že to potrebujem, nebičovala som sa výčitkami a radšej som sa vyspala, pozerala seriály a robila to, čo chcem ja. Čo baví mňa. Pretože ísť celý čas v pocite, že niečo musím, že musím splniť niečo čo odo mňa niekto chce, je skľúčujúce. A fakt som premýšľala nie raz, na zemi jak kôpka nešťastia, že si dám rok odklad... ale som rada, že som pred tým nakoniec neutiekla. 

Za normálnych okolností sa aj rada učím, ale tých bežných 6 skúšok je tak akurát. 6 a viac je tak, že mám pocit, že už viac nezvládnem. Funny. Človek má nepoznané zásoby sily a odhodlania, škoda, že sa nám to pripomenie len vo vypätých situáciach. 

Mám hotovo 9/12. V stredu ma čakajú ešte 2, a 3. posledná súborná skúška z Ekonómie až keď sa profesorom uráči odpísať. Tak či tak. Nebudem sa týrať. V stredu odchádzam domov, lebo moja sestra vie počítať a rozprávať a chodiť a mňa mrzí ako mi to uteká. 

Trápila som sa samotou, že to bez rozptýlenia, ľudí a instagramu zvládnem rýchlejšie, ale to nejde dlhodobo. Veď sme tvory spoločenské a chtiac-nechtiac, potrebujeme sa navzájom. A ja teraz potrebujem načerpať trochu lásky a starostlivosti od mojich. A tiež im dať to isté na oplátku. Proste sa necítiť ako stroj, ktorý jeden za druhým dosahuje ciele a stále len niečo číta, vstrebáva a rieši... 

V podstate som aj splnila cieľ, tá jedna skúška hore-dolu, ktorú urobím neskôr - svet sa nezrúti :) technicky mám čas do mája. 

Tiež som mala krízu, čo sa týka instagramu. Pretože som sa vybrala nejakou cestou, a potom som sa sekla, lebo mi došlo, že sa nachádzam už niekde úplne inde. Zhrnieme to veľmi stručne, rýchlo a bez omáčok, dobre? Posledné týždne/pár mesiacov sa venujem hlavne tarotu alebo akýmkoľvek výkladovým kartám, učím sa numerológiu, skúmam rôzne drahé kamene a ich účinky, skúmam lunárne fázy a všeličo možné... proste weird shit pre niekoho. 

A ja som ostala taká paralyzovaná. Pretože zároveň je toto teraz môj život, a je to to, čo by som zdieľala s vami, pretože instagram je podľa mňa o zdieľaní toho, čo máme radi, čo nás teší, čo je dobré, čo je pekné, alebo aj to, čo nie je až také pekné, ale proste každý ten profil je osobitý, je náš. A ja som sa zľakla, že čo ak to bude niekto brať tak, že mu niečo vnucujem. Ja nechcem nikomu vnucovať to, ako sa stravujem, to, čo používam, to, čo na mňa funguje, to, čomu ja verím. Nejde o to, žeby som sa bála odsúdenia, ja si za tým všetkým stojím a veľmi mi to obohacuje život a prežívanie, chápanie vecí a menenie toho, čo mi už neslúži. Pomaly sa to stáva súčasťou mojej osobnosti. Joga, spiritualita a toto všetko. Ja som sa v tom našla a vlastne som v tom bola už od dosť skorého veku, ale vtedy som to ešte nevnímala a nechápala. Teraz milujem ako môžem cítiť rôzne energie, mať rôzne vnemy, meditovať a spájať sa so sebou a s vesmírom. 

Veľmi som chcela robiť príspevky, ako doteraz, ale ja som od novembra kúpila len jeden rúž a jednu linku. A tiež skutočné minimum oblečenia. V tomto som aktuálne veľmi nezaujímavá, teda nie, to si nemyslím, ale viete, čo tým chcem povedať. Kladiem dôraz viac na svoju osobnosť. 

Neviem koľko mám okolo seba ľudí, ktorý ma vnímajú, a ktorí sú úplne v pohode s týmito vecami, sú im otvorení, či ich len vôbec neriešia, ale tiež neviem koľko je takých, ktorým to príde scestné, a preto som sa tak nejak zasekla. Ale nechcem, aby ma to brzdilo. Verím, že aj keď teraz budem pridávať možno trochu z iného súdka, že si to pritiahne správnych ľudí, ktorí budú naladení na rovnakej frekvencii. 

Ja neverím tomu, že sa ľudia nemenia. Meníme sa každý deň. Veď len naše bunky, ktoré sa obmieňajú. A po čase sa obmenia úplne všetky. Akoby sme mali úplne nové telo :) Taktiež každý deň, týždeň, mesiac, každú mesačnú fázu, či u žien jej cyklickú fázu niečo nové prichádza a staré odchádza. Je to krásny proces. Máme slobodnú vôľu a možnosť - čokoľvek. Chcieť, urobiť, dosiahnuť, získať, zbaviť sa - ak je to s dobrým zámerom. Potom, ako vraví P. Coelho - sa spojí celý vesmír preto, aby si to dosiahol ♥

S láskou, 

Vaša, 

N. ♥